Sɛdeɛ Onyankopɔn Sɛe Adeɛ | Dɛn Ne Onyankopɔn Abufuo?

Wɔde too dwa Ahini 26, 2022 by Danutasn Brown Mu God is Love

Sɛdeɛ Onyankopɔn Sɛe Adeɛ

          Sɛdeɛ Onyankopɔn sɛe adeɛ no ho nhwɛsoɔ a emu da hɔ no mu baako wɔ 1 Beresosɛm nwoma no mu. Ná Israel hene Saul abu n’ani agu Onyankopɔn afutuo a ɔnam odiyifoɔ Samuel so de maa no no so, sɛ ɔnsan mfiri ne kwan a ɛsɛe adeɛ no ho. Ná Saul abɔ mmɔden mpɛn pii sɛ obekum Dawid, n’akoa nokwafoɔ no. Na odi fɔ nso sɛ ɔma wokunkum Nob asɔfoɔ, na na wafa abayifoɔ bi afutuo. Ná Saul apira wɔ ɔko a ɔne Filistifo dii mu, na sɛ wɔkyere no a, na ehu ka no. Wɔ n’abasamtuo mu no, “Saul faa nkrantɛ, na ɔhwee so” (1 Mber. 10:4).

           Hyɛ sɛdeɛ twerɛsɛm de Saul wu ho twerɛtohɔ a ɛyɛ awerɛhoɔ yi ba awiei no nso:

          Sɔhwɛ biara ntoo mo, gye deɛ ɛyɛ nipa deɛ; na Onyankopɔn yɛ nokwafoɔ a ɔremma wɔnsɔ mo nhwɛ mmoro deɛ mobɛtumi soɔ, na mmom ɔbɛma kwan a mode bɛfiri sɔhwɛ no mu abɛda ho, na moatumi agyina. Enti, m’adɔfo, monnwane mfiri abosonsom ho,(1 Korintofɔ 10:13-14).

          Ɛda adi sɛ wɔ Saul wu mu no, adeɛ baako pɛ a yehu sɛ Onyankopɔn reyɛ ne sɛ ɔbɛma Saul akɔ n’ankasa kwan so na wahu deɛ ebefiri ne nneyɛeɛ no mu aba. Deɛ ɛde Saul wu baeɛ ne sɛ okum ne ho, na ɛnyɛ awudie, na nanso twerɛsɛm no ka sɛ Onyankopɔn kum no. Asɛmfua a wɔde dii dwuma wɔ ha de kyerɛɛ deɛ Onyankopɔn yɛe no yɛ soronko koraa wɔ nsɛm asekyerɛ nwoma no nkyerɛaseɛ no ho. Yei nyɛ nhwɛsoɔ a ate ne ho. Wɔ ti a edi hɔ no mu no, wɔbɛhwehwɛ nsɛm a ɛwɔ twerɛsɛm mu te sɛ abufuo, abufuo, ne ahoɔyaa mu. Twerɛsɛm no ma nsɛm yi nya nteaseɛ soronko koraa wɔ sɛdeɛ wɔtaa de di dwuma berɛ a wɔreka Onyankopɔn akwan ne Onyankopɔn nsusuwii ho asɛm no ho.

          Monhwehwɛ AWURADE, berɛ a ɔma wɔhu no no, momfrɛ no berɛ a ɔbɛn no. Ma ɔbɔnefoɔ nnane ne kwan nnya, Na onipa huhuo nnane n’adwene nnya, na ɔnsane mmra AWURADE nkyɛn, na ne yam bɛhyehye no ama no, ne yɛn Nyankopɔn no nkyɛn, na ne fakyɛ a ɔde bɛkyɛ dɔɔso. Na ɛnyɛ m’adwene ne mo adwene, na ɛnyɛ mo akwan ne m’akwan, AWURADE asɛm nie; na sɛdeɛ ɔsoro korɔn sene asase no, Saa ara na m’akwan korɔn sene mo akwan, na m’adwene nso sene mo adwene.(Yesaia 55:6-9).

 

Dɛn Ne Onyankopɔn Abufuo?

          Onyankopɔn abufuo ho asɛmmisa no ma yɛn mu pii adwene tu fra berɛ a yɛkenkan Apam Dada no. Wɔka Onyankopɔn abufuo ne n’abufuo ho asɛm pii, nanso dɛn ne n’abufuw? Deɛ ɛbɛyɛ na yɛanya saa asɛmmisa yi ho mmuaeɛ no, ɛbɛyɛ deɛ ɛbɛma yɛanya nimdeɛ sɛ yɛbɛhwɛ nhwɛsoɔ ahoroɔ bi a ɛwɔ twerɛsɛm mu. Deɛ edi kan a wɔkaa Onyankopɔn abufuo ho asɛm ne bere a ɔmaa Mose adwuma sɛ onni Israelfoɔ anim mfiri Misraim nkoasom mu nkɔ ahofadie mu no. Tebea ahoroɔ bɛn na ɛhyɛɛ Onyankopɔn ma ɔdaa n’abufuo adi saa berɛ no?

         Na Mose ka kyerɛɛ AWURADE sɛ: Mesrɛ wo, AWURADE! Me deɛ, ɛde bɛsi nnɛ anaa ɛfiri berɛ a wo ne w’akoa kasaeɛ yi, m’ano nte; me kasa yɛ nyaa, na me tɛkyerɛma yɛ duru. Na AWURADE ka kyerɛɛ no sɛ: Hwan na ɔyɛɛ onipa ano? Anaasɛ hwan na ɔyɛ emum anaa ɔsotifoɔ, ɔdehunufoɔ anaa onifirani? ɛnyɛ me AWURADE ara? Na afei kɔ, na me ara mɛdi w’ano akyi na makyerɛ wo deɛ ka. Na Mose kaa sɛ: Mesrɛ wo, AWURADE! Soma obi foforɔ biara a wopɛ.(Exodus 4:10-13).

          Ná Mose suro sɛ ɔbɛkɔ Farao nkutoo anim na ɔsrɛɛ ɔkasamafoɔ. Onyankopɔn yɛɛ ho biribi dɛn?

          Ɛnna AWURADE bo fuu Mose, na ɔse: Adɛn mennim sɛ Aaron wo nua Lewini no, nim kasa? Na hwɛ, wafiri adi rebɛhyia wo, na sɛ ɔhu wo a, n’akoma bɛtɔ ne yam.(Exodus 4:14)

          Ɔkwan bɛn so na Onyankopɔn daa n’abufuo adi? Ɛdenam deɛ na Mose pɛ a ɔde maa no no so. Momma yɛnhwɛ twerɛsɛm mu nsɛm foforɔ bi a ɛka Onyankopɔn abufuo ho asɛm:

         Na afrafrafoɔ a wɔwɔ wɔn mu no kɔn dɔɔ adeɛ, na Israelfoɔ no nso sane suu bio sɛ: Hwan na ɔbɛma yɛn nam adie? Na Mose tee sɛ ɔman no resu, wɔn mmusua mu, wɔn ntomadan ano ano; na AWURADE bo huruu no sɛ, na ɛyɛɛ Mose nso ahomete. Na mframa firi AWURADE nkyɛn bɔe, na ɛkɔpraa mmoko firi ɛpo no ho bɛguu nsraban no so, ɛbɛyɛ da koro kwan wɔ ɔfa ha ne da koro kwan wɔ ɔfa ha, nsraban no ho, wɔn sorokorɔ ne asase ani bɛyɛ basafa baako. Na ɔman no sɔree da mu no nyinaa ne anadwo no nyinaa ne adekyeeɛ nyinaa, na wɔkɔboaboaa mmoko no ano; deɛ ɔnyaa deɛ ɛsua koraa no mpo boaa homer du ano, na wɔhatahatae ara de twaa nsraban no ho hyiae fae.(Numeri 11:4,10,31-32).

          Wɔ asɛm a esii yi mu no, yehu bio sɛ ​​wɔaka Onyankopɔn abufuo ho asɛm. Dɛn na ɔyɛeɛ? Ɔmaa nkurɔfoɔ no deɛ wɔpɛ.

          Na ɛberɛ a Samuel bɔɔ akora no, ɔde ne mma sisii Israel so sɛ Atemmufoɔ. Na n’abakan din de Yoel, na deɛ ɔka ho no de Abiya; wɔyɛɛ atemmufoɔ wɔ Beer-seba. Nanso ne mma amfa n’akwan so, na wɔmane kɔdii mfasoɔ akyi, na wɔgyegyee adanmudeɛ, na wɔbubuu ntɛnkyea. Ɛnna Israel mpanimfoɔ nyinaa hyia baa Samuel nkyɛn wɔ Rama bɛka kyerɛɛ no sɛ: Hwɛ, woabɔ akora, na wo mma mfa w’akwan so. Afei si ɔhene ma yɛn na ɔnni yɛn so te sɛ amanaman nyinaa. Na asɛm no ansɔ Samuel ani sɛ wɔkaa sɛ: Ma yɛn ɔhene na ɔnni yɛn so no. Na Samuel bɔɔ AWURADE mpaeɛ. Na AWURADE ka kyerɛɛ Samuelsɛ: Tie deɛ ɔman no seɛ ne deɛ wɔka kyerɛ woɔ no nyinaa, ɛfiri sɛ ɛnyɛ wo na wɔapo woɔ, na me na wɔapo me, sɛ mennni wɔn so hene.(1 Samuel 8:1-7).

          Onyankopɔn nam ne diyifoɔ Samuel so de nkra kɔmaa nkurɔfoɔ no de nneɛma pii a enti ɛrenyɛ wɔn yiedie sɛ ɔbɛma wɔn adesrɛ a ɛne sɛ wɔmma wɔn ɔhene no bɛma. So wotiee Samuel asɛm no?

          Na ɔman no ampene sɛ wɔtie Samuel, na wɔkaa sɛ: Dabi, na ɔhene ara na ɔnni yɛn soɔ, na yɛn nso yɛnyɛ sɛ amanaman nyinaa, na yɛn hene no mmu yɛn atɛn, na ɔmfiri adi nni yɛn anim nni ako mma yɛn.(1 Samuel 8:19-20)

          Ɔkwan bɛn so na Onyankopɔn yɛɛ n’adeɛ wɔ nkurɔfoɔ no nhyɛsoɔ no ho? “Na AWURADE ka kyerɛɛ Samuel sɛ: Tie wɔn nne, na yɛ wɔn ɔhene” (nky. 22). Yɛyɛ dɛn hu sɛ Onyankopɔn de abufuo maa wɔn ɔhene? Odiyifoɔ Hosea, a ɔhwɛ abakɔsɛm mu asɛm yi so no, ma yenya Onyankopɔn adwene wɔ dwuma a odii wɔ nkurɔfoɔ no abisade a ɔde maa wɔn no ho:

          Meyɛ wo boafoɔ deɛ, Nanso wɔrebɛsɛe wo, O Israel! ɛhefa na afei wo hene no wɔ, Na ɔnnye wo wo nkuro nyinaa mu, ne w’atemmufoɔ a wokaa sɛ: Ma me ɔhene ne mmapɔmma no? Memaa wo ɔhene m’abufuo mu, Na meyii no hɔ m’anibereɛ mu.(Hosea 13:9-11, w’asi so dua)

          Twerɛsɛm mu twerɛtohɔ mmiensa yi kyerɛ pefee sɛ na Onyankopɔn abufuo no ne deɛ ɔde maa Israelfoɔ nkurɔfoɔ no deɛ wɔpɛ berɛ a na ɛnyɛ wɔn yiedie sɛ ɔbɛyɛ saa no yɛ ade koro. Ɛsɛ sɛ yei dɔɔso, anyɛ yie koraa no, de kyerɛ sɛ wobetumi akyerɛkyerɛ Onyankopɔn abufuo mu, afiri twerɛsɛm mu, sɛ biribi a ɛsono koraa wɔ nkyerɛaseɛ a ɛwɔ nsɛm asekyerɛ nwoma no mu no ho. Nanso, pii wɔ hɔ a ɛsen yei. Dɛn na esii berɛ a Yesu bo fuwii no?

          Na ɔkɔɔ hyiadan mu bio. Na onipa bi wɔ hɔ a ne nsa awuo, na wɔtɛɛ no sɛ ɔbɛsa no yadeɛ homeda anaa, na wɔakɔtoto n’ano. Na ɔsee onipa a ne nsa awuo no sɛ: Sɔre gyina ha. Na ɔsee wɔn sɛ: ɛwɔ ho kwan sɛ wɔyɛ papa anaa bɔne homeda? Sɛ wɔgye obi nkwa anaasɛ wɔkum no? Na wɔyɛɛ komm. Na ɔde abufuo hwɛɛ wɔn hyiae, na wɔn akomaden nti ɛyɛɛ no ya, na ɔsee onipa no sɛ: Tene wo nsa. Na ɔteneeɛ; na ne nsa no sane yɛɛ yie. Na Farisifoɔ no firii adie no, ntɛm ara wɔne Herodefoɔ kɔtuu ne ho agyina sɛdeɛ wɔbɛkum no.(Marko 3:1-6).

          Yei yɛ nhyiam a Yesu ne Farisifoɔ no hyiae. Ná wɔn mmara kwan so anohyetoɔ ahoroɔ no bara ayaresa Homeda. Yesu kenkan wɔn koma no, “de abufuo hwɛɛ wɔn ho hyiae.” Abufuo bɛn na na Yesu nyae? Ɔkwan a wɔka ho asɛm sɛ “wɔn koma a ɛyɛ den no ho awerɛhoɔ.” Ná Yesu redi awerɛhoɔ anaa awerɛhoɔ kɛseɛ wɔ ɔdɔ ne tema a nyamesom akannifoɔ a wonni mmɔborohunu yi daa no adi mma ɔbarima a ne nsa awuo no ho. Dɛn bio na yebetumi ahu wɔ twerɛsɛm mu afa Onyankopɔn abufuo ne n’abufuo ho?

          Na wɔyi Nyankopɔn abufuo adi firi soro gu nnipa a wɔde adeɛ a ɛntene si nokorɛ kwan no mmusubɔ ne adeɛ a ɛntene nyinaa so.(Romanfoɔ 1:18, w’asi so dua).

          Ɔkwan bɛn so na Onyankopɔn abufuo da adi?

          Enti Onyankopɔn nso gyaa wɔn maa efi, wɔn akoma akɔnnɔ mu, sɛ wɔmmobɔ wɔn nipadua adapaa wɔn mu;(Romanfoɔ 1:24, w’asi so dua).

          Yei nti Onyankopɔn gyaa wɔn maa aniwuo akɔnnɔ. Na wɔn mmaa de honam fam ayɔnkofa yɛbea a ɛyɛ ne kwan soɔ no sesaa deɛ ɛmfa ne kwan soɔ;(Romanfoɔ 1:26, yɛasi so dua).

          Na sɛdeɛ wɔammu sɛ wɔbɛkura Onyankopɔn wɔn nimdeɛ mu nti, Onyankopɔn yii wɔn maa adwene a ɛmfra, sɛ wɔnyɛ deɛ ɛmfata,(Romanfoɔ 1:28, yɛasi so dua).

          Wɔkyerɛkyerɛ Onyankopɔn abufuo mu wɔ ha sɛ Onyankopɔn gyae wɔn anaa ɔde wɔn ma —wɔ ɔkwan foforɔ so no, Onyankopɔn rema nkurɔfoɔ no ahofadie ma wɔate wɔn ho afiri ne ho. Ɛnyɛ ɔsɛeɛ a ɛde aweredie ba no abufuo no ankasa na yɛtaa de to Onyankopɔn twerɛtohɔ no so. Momma yɛnhwɛ Apam Dada no mu nsɛm foforɔ bi.

          Na ɛnam no da so wɔ wɔn se mu a wɔnnya nwesaeɛ no, AWURADE bo huru tiaa ɔman no, na AWURADE de ɔhaw kɛseɛ pa bobɔɔ ɔman no.(Numeri 11:33).

          Yɛsan kɔ kwadu a Onyankopɔn de abufuo de maa nkurɔfoɔ no ho twerɛtohɔ no so wɔ ha. Na adebɔ mu adeɛ bi a efiri nkurɔfoɔ no adidie mu bae wɔ hɔ: ‘AWURADE de ɔhaw kɛseɛ paa bɔɔ ɔman no.’

          Ɛfata sɛ yɛhyɛ no nso sɛ kwadu nam a wɔayɛ no foforɔ tɔn pii renkyɛ wɔ anhweatam so baabi a na Israelfoɔ no aso nsra no. Ná nam no bɛsɛe ntɛm ara ma ayɛ deɛ ɛnsɛ sɛ nnipa di. Sɛ yesusu saa nokwasɛm yi ho a, ɔyaredɔm bɛn na ɛda adi sɛ ɛbɛba? Sɛ yɛde mmoawa nketenkete a ɛfata ne tebea horoɔ a ɛfata ma a, aduan mu awuduru yɛ amanehunu a edi awu: “Na ɔtoo beae no din Kibrothhattaava [akɔnnɔ adamoa]: efisɛ ɛhɔ na wosiee nnipa a wɔn akɔnnɔ no” (nky. 34). Dɛn ne “AWURADE abufuo”? So ɛnyɛ deɛ nteaseɛ wom sɛ Onyankopɔn abufuo ne deɛ ɔde ne ho annye asɛm bi a ɛde ba ne deɛ efiri mu ba mu no akyi?

          Na me bo bɛfu wɔn da no, na magya wɔn, na mayi m’ani ahunta wɔn, na wɔamene wɔn, na bɔne pii ne ahohiahia ahodoɔ bɛto wɔn ama wɔaka no da no sɛ: ɛnyɛ yɛn Nyankopɔn a ɔnni yɛn mu nti na bɔne yi abɛto yɛn yi anaa? Na me deɛ, bɔne a wɔayɛ no nyinaa sɛ wɔamane akɔ anyame foforɔ nkyɛn nti, da no hunta na mede m’anim bɛhunta.(Deuteronomy 31:17-18).

          Sɛ Onyankopɔn de n’anim sie a, dɛn na ɛkyerɛ? “So bɔne yi mma yɛn so, efisɛ yɛn Nyankopɔn nni yɛn mu?” Yei bio yɛ kasa a ɛkyerɛkyerɛ Onyankopɔn a ɔmfa ne ho nnye mu no mu. Dɛn nti na Onyankopɔn kae sɛ ɔde n’anim besie? “Esiane bɔne a wɔbɛyɛ no nyinaa nti, wɔadan akɔ anyame foforɔ nkyɛn.” Na dɛn na ebefiri mu aba? “Wɔbɛmene wɔn, na bɔne ne ahokyere bebree bɛto wɔn.” Berɛ a nkurɔfoɔ no dan kɔɔ anyame foforɔ nkyɛn no, wɔtwee wɔn ho firii nokware Nyankopɔn no ho, na wantumi ammɔ wɔn ho ban amfiri deɛ ebefiri mu aba a wontumi nkwati no ho.

          Na Israelfoɔ no yɛɛ deɛ ɛyɛ AWURADE ani so bɔne, na wɔsom Baalim. Na wɔgyaa AWURADE hɔ, wɔn agyanom Nyankopɔn a ɔyii wɔn firii Misraim asase soɔ no, na wɔkɔdii anyame foforɔ a wɔfiri aman a wɔatwa wɔn ho ahyia no mu no anyame akyi, na wɔsɔree wɔn, na wɔyii AWURADE abufuo. Na wɔgyaa AWURADE hɔ kɔsom Baal ne Astarot. Na AWURADE bo fuu Israel, na ɔde wɔn hyɛɛ afomfafoɔ nsa na wɔfom wɔn fae, na ɔtɔn wɔn hyɛɛ wɔn atamfoɔ a wɔatwa wɔn ho ahyia no nsa, na wɔantumi annyina wɔn atamfoɔ anim bio.(Atemmufoɔ 2:11-14).

          Saa nkyekyem yi kyerɛkyerɛ nnipa no awaeɛ a ɛkɔ so firi Awurade ho no mu. Ɛha no, Onyankopɔn ‘de wɔn hyɛɛ afowfoɔ nsa’ na “ɔtɔn wɔn hyɛɛ wɔn atamfoɔ nsam.” Yei san yɛ ɔhaw no ho mmuaeɛ a wɔmfa nyɛ hwee. Esiane wɔn awaeɛ nti, Onyankopɔn antumi ansi Israel atamfoɔ kwan sɛ wɔbɛto ahyɛ wɔn nsase so.

          AWURADE bɛbɔ Israel sɛdeɛ demmire woso nsuo mu, na watutu Israel afiri asase pa a ɔde maa wɔn agyanom yi so, na wabɔ wɔn apete akɔ asuogya, ɛsiane sɛ wɔayɛ wɔn Asera nnua de ahuru AWURADE bo. Na Yeroboam bɔne a ɔyɛeɛ na ɔde maa Israel yɛɛ bɔne no nti, ɔbɛgyae Israel mu ama.(1 Ahemfo 14:15-16).

          Ɛha na Onyankopɔn abufuw (ne ɔhwe) ne sɛ ɔregyae Israel awaefo no. Wɔde wɔn sorɔnsorɔmmea huruu ne bo, na wɔde wɔn ahoni maa no twee ninkunu. Onyankopɔntee, na ne bo fui, na Israel ho yɛɛ no nwunu koraa. Na ɔgyaa Silo tenabea no, ntomadan a ɔsii nnipa mu no. Ɔde n’ahoɔden hyɛɛ nnommumfa mu, na ɔde n’animuonyam hyɛɛ ɔtamfoɔ nsa. Ɔgyaa ne man maa nkrantɛ, na ne bo fuu n’agyapadeɛ.(Nnwom 78:58-62).

          Ɛha no, nea ɛka abufuw ho nkyerɛase no ho ne: agyaw a wogyae, wɔde wɔn ho ma wɔ nnommumfa mu, na wɔde wɔn ho ma. Ɛnna AWURADE abufuo dɛre tiaa ne man, na ɔkyirii n’agyapadeɛ. Na ɔde wɔn hyɛɛ amanaman nsa, na wɔn a wɔkyiri wɔn dii wɔn so.(Nnwom 106:40-41).

          Wɔka Onyankopɔn abufuo ho asɛm wɔ ha sɛ ɔde “wɔn hyɛɛ abosonsomfoɔ nsa.”

          Abufuo mmorosoɔ mu na mede m’ani mehuntaa wo kakraa bi, nanso mede daa adɔeɛ bɛhu wo mmɔbɔ, wo Gyefoɔ AWURADE na ɔseɛ.(Yesaia 54:8).

          Wɔ saa nkyekyem yi mu no, wɔkyerɛ “abufuo kakra” ase sɛ Onyankopɔn de n’anim sie “berɛ tiaa bi,” nanso Onyankopɔn ayamye ne ne mmɔborohunu a ɔwɔ ma yɛn no wɔ hɔ daa.

          Na matoto mo afiri m’anim agu, sɛdeɛ metoo mo nuanom nyinaa, Efraim asefoɔ nyinaa, guiɛ no. Me na wɔyi me abufuo? AWURADE asɛm nie, ɛnyɛ wɔn ho na wɔyɛ no sakasaka? Enti sɛ Awurade NYANKOPƆN seɛ nie: Hwɛ, wɔbɛhwie m’abufuo ne m’aboɔhyeɛ agu ɛha yi, nnipa ne mmoa, wira mu nnua ne asase so aba so, na adɛre a ɛrennum.(Yeremia 7:15,19-20).

          Onyankopɔn bisa sɛ, “Wɔhyɛ me abufuo anaa? … so wɔnnhyɛ wɔn ho abufuo mma wɔn ankasa anim ayɛ basaa?” Wɔde nkurɔfoɔ no haw bae sɛ deɛ efirii wɔn abosonsom mu bae na ɛnyɛ sɛ asotweɛ a efiri Onyankopɔn hɔ.

          Yi wo tirinwi gu, na twa mpampa pataa so agyaadwo, na AWURADE apo nnɛɛmma a ne bo afu wɔn no, asum wɔn agu.(Yeremia 7:29, yɛasi so dua).

          Twerɛsɛm mu nsɛm pii wɔ hɔ a wɔde nsɛmfua a ɛte saa ara na edi dwuma, nanso ɛsɛ sɛ eyinom a yɛahwɛ mu no dɔɔso ma yɛka asɛm a ɛyɛ den sɛ Onyankopɔn abufuo nyɛ asotweɛ a efiri ne hɔ da. Onyankopɔn ma yɛn ahofadie gye no tom anaa yɛpo no. Onyankopɔn abufuo yɛ adebɔ mu nsunsuansoɔ a efiri yɛn paw a ɛnteɛ mu ba, berɛ a wɔhyɛ no sɛ ɔmma yenya yɛn ankasa kwan no. Onyankopɔn dwumadie yɛ berɛ nyinaa deɛ ɛnyɛ hwee a wɔka ho asɛm sɛ ogyae hɔ, ɔde n’anim sie, ɔde ne ho ma, ogyae, ɔde ma ne nsɛmfua a ɛtete saa.

          Wɔ ne dawurubɔ a ɔde mae wɔ Mose anim no mu no, Onyankopɔn ammɔ abufuw anaa abufuw din sɛ ne suban su ahoroɔ: “Na AWURADE bɛtwaa mu n’anim, na ɔpaee sɛ: YHWH, YHWH, (AWURADE, AWURADE), Nyankopɔn mmɔborɔhunufoɔ ne ɔdomfoɔ, deɛ n’abodwoɔ kyɛre na n’adɔeɛyɛ ne ne nokorɛ dɔɔso pii, deɛ ɔkora adɔeɛyɛ ma mpempem, na ɔde amumuyɛ ne mmarato ne bɔne kyɛ, na bem na ɔmma ɔbɔnefoɔ nnie, ɔtua nananom amumuyɛ so ka fa mma ne mma mma so kɔsi awoɔ ntoatoasoɔ mmiɛnsa ne nnan so.(Exodus 34:6-7).

          Na ɔman no kasa tiaa Onyankopɔn ne Mose sɛ: Adɛn nti na moyii yɛn firii Misraim sɛ yɛmmɛwuwu ɛserɛ soɔ? Na aduane biara nni hɔ, na nsuo biara nso nni hɔ, na aduane hunu yi afono yɛn. Ɛnna AWURADE somaa awɔ a wɔn ano wɔ borɔ baa ɔman no mu bɛkekaa ɔman no, na Israel mu nnipa pii wuwui.(Numeri 21:5-6).

          Saa nkyekyem yi ma yehu sɛ “AWURADE somaa awɔ a wɔhyeɛ wɔn kɔɔ ɔman no mu” de buaa wɔn anwiinwii no. Sɛ yɛhwɛ twerɛsɛm mu adanse a yɛahwɛ de besi ha no a, dɛn na anka Onyankopɔn bɛyɛ berɛ a ‘ɔsomaa’ awɔ no? Deɛ ɛne twerɛsɛm mu nsɛm afoforɔ a yɛahwehwɛ mu no hyia no, nkurɔfoɔ no anisɔ a wonni a ɛyɛ atuateɛ no hyɛɛ Onyankopɔn ma wɔmaa wɔn ahofadie firii ne ho a ɔde bɛbɔ wɔn ho ban no mu.

          Ɛyɛɛ dɛn na awɔ a wɔrehyeɛ no baa hɔ mfitiaseɛ no? “ɔno na ɔdii w’anim de wo faa ɛserɛ kɛseɛ a awɔ a wɔn ano wɔ borɔ ne anyanyankyerɛ wɔ, ne nkyɛkyerɛ a nsuo nni hɔ so; ɔyii nsuo firii ɔbohemmaa botan mu maa wo;(Deuteronomy 8:15).

          Na awɔ a wɔrehyeɛ no wɔ hɔ berɛ nyinaa sɛ asiane pii a Onyankopɔn faa anwonwakwan so bɔɔ Israelfoɔ ho ban firii ho wɔ saa anhweatam so tebea a emu yɛ den no mu no mu baako. Saa twerɛtohɔ yi a ɛfa Onyankopɔn a ɔsomaa awɔ a ɛrehyeɛ no ho no bɛyɛ ɔhaw nkutoo sɛ Onyankopɔn somaa po so asono a ɔkɔm de wɔn mmom.

          Twerɛtohɔ pii wɔ twerɛsɛm mu a ɛfa Onyankopɔn a ɔsomaa asraafoɔ dɔm a wɔto hyɛɛ wɔn so anaa asiane bi baa nkurɔfoɔ no so ho. Sɛ yɛte saa nteaseɛ yi ase a, yebetumi aka wɔ ɔkwan a nteaseɛ wom so sɛ wɔ kyerɛwsɛm mu twerɛtohɔ biara a Onyankopɔn de biribi a epira somaa no mu no, ɛkyerɛ sɛ Onyankopɔn antumi ansi kwan sɛ ɛbɛba a ɔnyɛ obi a ɔde nneɛma a ɛde ba ne deɛ efiri mu ba no ho adwuma. Ɛnyɛ Onyankopɔn atirimpɔ, na saa ara nso na ɛnyɛ ne su mu, sɛ obedi nnipa nsɛm so.

           Na afei AWURADE twee n’asase ho ninkunu, na ɔhunuu ne man mmɔbɔ. Na AWURADE bua see ne man sɛ: Hwɛ, merebrɛ mo aduane, nsamono ne ngo, na moamee, na meremfa mo memma ahohora amanaman mu bio.(Yoel 2:18-19).

          Na ɔbɔfoɔ a ɔne me kasaeɛ no ka kyerɛɛ me sɛ: Pae ka sɛ: Sɛ asafo AWURADE seɛ nie: Ninkunu kɛseɛ na matwe no Yerusalem ne Sion ho,(Sakaria 1:14).

          Na ninkunu a metwe no mo ho no, metwe no Nyankopɔn mu ninkunu. Magye mo awadeɛ sɛ ababaawa a efi nkaa no; na mede mo rekɔma ɔbarima baako a ɔno ne Kristo. Nanso mesuro sɛ ebia, sɛdeɛ ɔwɔ no de n’aniteɛ bɛdaadaa Hawa no, saa ara nso na wɔbɛsɛe mo adwene afiri Kristo fam ahofama no ho.(2 Korintofoɔ 11:2-3).

           Onyankopɔn ahoɔyaa nyɛ pɛsɛmenkominya koraa. Onyankopɔn ani abere ma afoforɔ, ɔnyɛ n’ankasa ho da.

          Na AWURADE bo huru tiaa Israel bio, na ɔhwanyan Dawid tiaa wɔn sɛ: Kɔ na kɔkan Israel ne Yuda. Na ɔhene ka kyerɛɛ ɔsahene Yoab a ɔka ne ho no sɛ: Kɔkyini Israel mmusuakuo nyinaa mu firi Dan kɔsi Beer-seba, na monkan ɔman no, na menhunu ɔman no dodoɔ. Na Yoab ka kyerɛɛ ɔhene sɛ: Ma AWURADE wo Nyankopɔn nka ɔman no sɛdeɛ wɔteɛ yi ho mprɛha, na me wura ɔhene ani nhunu, na adɛn nti na me wura ɔhene pɛ sɛ wɔdi saa asɛm yi?Nanso ɔhene asɛm no yɛɛ Yoab ne ɛdɔm no mu asafohene no so den. Na Yoab ne ɛdɔm no mu asafohene no firi ɔhene anim firii adi, sɛ wɔrekɔkan Israel man no.(2 Samuel 24:1-4).

          Berɛ a Dawid kan Israel no na ɔreda ahantan ne ahotosoɔ a onni wɔ Onyankopɔn mu adi denam nnipa dodoɔ ne asraafoɔ ahoɔden a ɔhwɛɛ so de bɔ Israel ho ban no so. Yei yii Onyankopɔn ahobammɔ a basabasayɛ nnim a ɔde bɔɔ wɔn ho ban no firii mu wɔ ɔkwan a etu mpɔn so, na ɛmaa wɔn atamfoɔ ne ahunahuna afoforɔ yɛɛ wɔn mmerɛ. Yoab a na ne ho ayɛ den wɔ ɔko mu no mpo huu asiane wɔ ɔhene no adesrɛ a ɛne sɛ ɔnkan Israel no mu, na obisabisaa no nsɛm wɔ ho.

          Onyankopɔn “kanyan Dawid tiaa wɔn.” So ebetumi aba sɛ ɔhaw bi wɔ asɛm yi a wɔbɛte ase no mu sɛdeɛ ɛkenkan no ara pɛ? So na Onyankopɔn rebɔ Dawid asom sɛ ɔbɛkan Israel sɛdeɛ ɛbɛyɛ a obenya anoyi pa a ɔde bɛdan atia wɔn? Momma yɛnhwɛ nkyekyem yi wɔ deɛ yɛasua de besi nnɛ afa Onyankopɔn nneyɛeɛ ho no mu.

          Onyankopɔn mfa ɔsɛeɛ mu kyɛfa kɛseɛ, na ɔnkanyan bɔne, nanso obi wɔ hɔ a ɔyɛ saa. So ebetumi aba, wɔ asɛm a esii yi mu no, sɛ Onyankopɔn ‘kanyan’ Dawid ma ɔkan Israel denam deɛ wansi no kwan sɛ ɔnyɛ saa no so? Na so ɛbɛyɛ deɛ ɛbɛkɔ akyiri dodoɔ sɛ yɛbɛkyerɛ sɛ ɛnyɛ Onyankopɔn na ɔrebɔ Dawid asom na mmom Satan? Yɛbɛyɛ dɛn ahu? Yebetumi akenkan saa asɛm korɔ yi ara ho asɛm wɔ 1 Beresosɛm nwoma no mu: “Na Satan sɔre tiaa Israel, na ɔhyɛɛ Dawid abufuo ma ɔkan Israel” (1 Beresosɛm 21:1, yɛasi so dua).

          Ebia yebesusu deɛ enti a twerɛsɛm no ntumi nyɛ saa pue ntɛm ara kɛkɛ na ka deɛ ɛkɔɔ so wɔ nhyiam biara a ɛwɔ ne nkratafa no mu no pɛpɛɛpɛ; so ɛno remma twerɛsɛm adesua nyɛ mmerɛ kɛseɛ? Yiw, anka ɛbɛyɛ saa. Nanso, nkitahodie ho haw a ɛda Onyankopɔn ne adesamma ntam no mfirii Onyankopɔn nteaseɛ a onni no mu da, na mmom yɛn de no nti. Onyankopɔn, wɔ ne nyansa mu no, ɔma yɛn kwan ma yɛpaw sɛ yebegye nokware a ɛfa ne ho no atom anaasɛ yɛapo. Wɔtwerɛɛ twerɛsɛm no a na nnyinasosɛm a ɛho hia yi wɔ wɔn adwenem. Sɛ yɛnya hokwan te Onyankopɔn ho nokwasɛm a ɛgye nkwa ase na yɛpo no a, hann pii bɛpam yɛn akɔ akyiri afiri ne ho. Twerɛsɛm no ani a emu nna hɔ no ma kwan ma wɔkyerɛ nkyerɛaseɛ ahoroɔ a ɛsɔre tia esiane saa nteaseɛ no nti. Ɛnnyɛ Onyankopɔn suban mu sɛ ɔbɛma yɛn agye adi, a ɛne yɛn pɛ nhyia, sɛ yebegye no adi ne ne dɔ a enni ne ho so. Berɛ korɔ no ara mu no, twerɛsɛm no de adanse pii ma ma wɔn a wɔrehwehwɛ yɛn Nyankopɔn a odwo no ahu no.           

          Na mobɛhwehwɛ me ahu me, ɛfiri sɛ mode mo akoma nyinaa bɛhwehwe m’akyiri kwan.(Yeremia 29:13).


https://fatheroflove-ghana.com/book/view/acts-gentle-god